V budúcom živote

Pavian Records 2021

V budúcom živote

(Miloš Janoušek)

V budúcom živote stanem sa rybou ...
Tak ako vždy zas proti prúdu pôjdem
až doplávem k moru
Budem sa kolísať na vlnách Dunaja
preložím si nohu cez nohu, len ešte neviem ktorú

Možno sa prestanem prehŕňať v spomienkach
čo bolo kedysi, čo bolo včera
Z ponurých myšlienok zostane štrk a prach
minulosť vystrieda karmické viera

alebo stanem sa africkou zebrou...
Len pruhy budú ukazovať kadiaľ
život po mne prešiel
to býva trendy, takéto retro
vždy nejak bolo, ale už bude len lepšie

Všetko sa rozžiari v úžasnej pohode
bude to skvelé, no bude to mega
bez veľkej námahy, len vďaka náhode
budúcnosť zloží sa jak kocky z Lega

....a možno stanem sa polnočnou sovou
a z mojej obvyklej nespavosti spravím
životný štýl
Nádherných životov mám pred sebou mnoho
len je tu ešte jeden, terajší a neviem, čo s ním

Niečo sa minulo

(Miloš Janoušek)

Niečo sa minulo, niečo sa kráti
všetko ide k mínusu
Ešte som nebol a už sa mám vrátiť
nútim sa do poklusu
Letím, uháňam
večne preháňam
obeť relativizmu

Plazí sa imelo z koruny, zo stromu
všetci splácame dane
a ja len nesmelo pozerám na mraky
počítam biele lane
Rátam na prstoch
škrtám v papieri
spejem do deficitu

Len medzi steblami trávy
ukrývam burzové správy
Prognózy, proroctvá
do nových dní

Vonku sa zotmelo, len biele kométy
zase pršia z oblohy
Spať sa mi nechce a preto sa pomaly
súkam opäť na nohy
Stojím, týčim sa
proti oblohe
rušivý bod horizontu

Čo medzi steblami trávy
ukrýva burzové správy
Prognózy, proroctvá
do nových dní

Než príde ráno

(Miloš Janoušek)

Chvíľu len prší, chvíľu dážď padá
chvíľu je inak nevľúdne
Mám pusto v duši a v srdci hada
kameň, čo padá do studne

Polnoc mi zťažka spí na ramenách
tma tlačí do dverí,
ticho sa týči, navôkol stena
a ja v tom príšerí

Ženiem sa rýchlo, tak trochu cvalom
stratený v svete, hoci len v malom
ktorý sa do tmy ponára

Cítim, že čosi v tej tme uniká mi
že strácam pevný cieľ
Že zmizol svet, čo bol dôverne známy
a nový neprišiel

Hľadal som cestu a našiel slová
ktoré sa ryjú pod kožu
Od mesta k mestu, stále a znova
kým ma driemoty nezmôžu

Skúšal som zastať, dotknúť sa písmen
či ma snáď povedú
než pochopil som, že zas ďalší týždeň
od hladu a od smädu

budem tu blúdiť, než znovu prídem
na cestu, čo ma povedie
Než zase nájdem pôvodný zmysel
ďalší plán nočnej spovede

Zložil som ruky v tme na kolená
a čakal na úsvit
kým zosype sa tá čierna stena
ktorá ma delí od ľudí

Než príde ráno, ktoré ma azda
zbaví polnočných snov
než sa nazdám
zatiaľ však stále nechodí...

Hodil som kameň do vody

(Miloš Janoušek)

Hodil som kameň do vody
zmizol mi pod hladinou
Kruhy sa po nej valili
ako husi za dedinou
Vyčkával som s napätím, či sa znovu nevynorí
celý naklonený v pozore jak Mojžíš kdesi pri mori

Hodil som kameň do neba
vyletel nad oblaky
Sledoval som orbitu
neverím na zázraky
Vrátil sa ako kométa, preletel ticho mojim snom
rozsvietil sa, blikal ako hviezda nad Betlehemom

Hodil som kameň do blata
iba to trochu mlasklo
všetko čo som tu urobil
si môžem strčiť za sklo
Odpracoval som nadčasy aj v dňoch mieru a pokoja
hodil som kameň do vody, dopadol presne ako ja
hodil som kameň do vody ...

dopadol presne ako ja

Nikto (Neviditeľnosť)

(Dušan Valúch)

NIKTO ma nevidí, NIKTO mi nevadí
NIKTO ma nevodí pod pokrievku
NIKTO ma nevidí, NIKTO mi nevadí
NIKTO ma nevodí za ruku
vodí ma za nos

Som čerstvý laureát čerstvo natretej ceny
smiech každej tretej ženy
rozvlní mi tvár (pod rúškom noci)
som čerstvo natretý laureát zvláštnej ceny
som čerstvo pretečený
pretekár

NIKTO ma nevidí, NIKTO mi nevadí
NIKTO ma nevodí pod prikrývku
NIKTO ma nevidí, NIKTO mi nevadí
NIKTO ma nevodí za ruku
vodí ma za nos

S údelom laueáta neudelenej ceny
v nedeľnom oblečení
z dnešnej druhej vlny
od desať k nule rátam čas do odpálenia scény
tipujem priebeh boja
o záchranné člny

NIKTO ma nevidí, NIKTO mi nevadí
NIKTO mi nevidí pod pokrievku
NIKTO ma nevidí, NIKTO mi nevadí
A nikde NIKTO

Hmly

(Miloš Janoušek)

Zas oblaky sa motajú
zas chytajú sa neba
suniem sa ku kraju
k hrane útesu
Suniem sa za obzor, kde
zem sa s nebom pretne
levitujem vzlínavo
a vznášam sa vzletne

Stretol som pastierku
s ovečkou mieri na juh
rosa jej zvonivo zmáča chodidlá
Už netuší, že prečo
stále takto chodí
nad hlavou iba stopy hviezd
a vzducholodí má

Mne padajú hmly do očí
a zrážajú v duši
myšlienka v hlave poskočí
vystrčí tykadlá
Stratím sa v krajine, kde sotva
tuším prienik
pod krídlom rogala
a obalený v srieni

Pred zrkadlom

(Miloš Janoušek)

Tak ako každé ráno
holím sa pred zrkadlom
s žiletkou v bakelite
šermujem celkom chrabro
Do bielej peny balím
teórie a fakty
keď penu spláchne voda
tak to už bude navždy
A tak tam ukrajujem
ďalšie kúsky zo seba
v kuchyni chladne čaj
a vysychá striedka chleba

Býval som filozofom
dnes to už nemá cenu
myšlienky sú len stáda
ktoré sa niekam ženú
Aj som sa občas sklonil
a prešiel do poklusu
kým telo časom chradlo
ja som si strážil dušu
Stojím tu pred zrkadlom
v úžase celkom nemý
hlava stále v oblakoch
a nohy pevne v zemi mám

Neviem ako to chápať
neviem ako to nazvať
keď žiletka sa skrúti
v pene zostáva jazva
V zrkadle pozorujem
tam toho filozofa
Hegela, Kanta, Buddhu
Lao-C´, Sartra, Scotta
Tak ako každé ráno
holím si obe líca
v očiach ma čosi páli
to asi mihalnica

Keby

(Miloš Janoušek)

Keby som mal krídla
letel by som za les
pozrieť sa či vanú
vetry z východu
No bezvetrie by ma
vždy viac potešilo
poznám predsa strany
aj tú prírodu

Keby som mal motor
aspoň taký diesel
s mojim monogramom
vyrytým do plechu
Pyšne by som brázdil
polia Majcichova
formula by v Šali
hľadala útechu

Keby som mal košiar
a v ňom štyri ovce
bral by som to ako
základ byznysu
Ak by som aj videl
ako Dunčo chlomce
bol by to len ďalší
záznam do spisu

Keby som tak vedel
riadiť božie mlyny
videl by som svetlo
na konci tunelu
V šere tmavej izby
mlčky by som sedel
a len ticho čakal
kým ma tiež zomelú

Keby som mal žulu
tesal by som pomník
ja ako krotiteľ
levov, v ruke bič
Keby som mal krídla
keby som mal diesel
keby som mal keby...
Ale vlastne nič...

Recept

(Miloš Janoušek)

Môžem sa rozkrájať na drobno, na márne kúsky
môžem sa speniť jak cibuľka v panvici Wok
môžem ti zaprskať záhyby hodvábnej blúzky
ale k dokonalosti mám viac než len jediný krok

Čítal som, že vraj na všetko existuje recept
výstižný a presný ako po túre grog
hľadal som v knižniciach, googlil na nete
lenže k dokonalosti mám viac než len jediný krok

Pracujem na sebe a čakám, čo sa stane
ako sa ten recept nakoniec vyvrbí
trasú sa mi nohy, vlhnú mi dlane
zatiaľ je všetko tak akosi naruby

Pridám si tymián, rascu, muškátový orech,
bazalku, oregán a vína tak na jeden lok
možností zlepšenia vidím more
ja však k dokonalosti mám viac než len jediný krok

A tak listujem v receptoch na dizajn správneho muža
ak aj nie teraz, tak určite budúci rok
zatiaľ som len zviera a ty ruža
a k dokonalosti mám viac než len jediný krok

Blues o odzbrojení

(Martin Mašek)

Je to výbuch bomby, čo mi trhá hlavu
je to pád zo zeme rovno do oblakov
je to dopad na zem, na zmrznutú trávu
je to hra na vojnu, hra na vojakov

Ten tank, čo ma prešiel, ten bude asi z vína
ťažko sa mi vstáva, v hlave sa mi blýska
Tesne pod nohami vybuchla mi mína
to vodky diverzantky začali boj z blízka

A potom začal útok nekonvenčných zbraní
šampusu a piva a vermutu a ginu
prelomili frontu, ani sa nebránim
ochrnutý z čúča ako z nervového plynu

Padám do zákopu vyhriatej postele
na duchu slabý som, ale slabší som na tele
snívam si zľahka v ťažkom opojení
vcelku pokrokové blues o odzbrojení

Pieseň o chýbaní

(Miloš Janoušek)

Roky som mal pocit, že mi stále
že mi stále čosi chýba
roky som mal tento pocit, ale
stále som nevedel čo

Tušil som len, že predo mnou niekto
niekto niečo asi skrýva
Tušil som to, ale aj tak stále
stále som nevedel čo

Zrátal Miloš prsty z každej jednej ruky
či ich nemá menej ako päť
Prežíval on hrôzu, zažíval on muky
a stále hľadal odpoveď

Čo mi asi môže takto veľmi
čo mi môže takto chýbať -
mať tak kone, štyri vrané kone
viem už, že mi chýba bič

Lenže ja bič nemám ani kone
nemajú u mňa kde bývať
keď nič nemám, tak to vlastne nikdy
nemôže mi chýbať nič

Spočítal on nohy, či ich má do páru
či on jednu niekde nestratil
Bolo by mu ľúto, (veď) za tú nohu starú
novú by on nikdy nemenil

Ale teraz je mi všetko jasné
a nemám čo viacej skrývať
dnes už viem to, čo mi až do dneška
čo mi nepovedal nik

Človek je pán tvorstva aj keď občas
celkom kompletný nebýva
a v hlave sa mu motá jeden veľký
jeden veľký otáznik

Tečie mi voda do rukáva

(Dušan Valúch)

Tečie mi voda do rukáva
tá voda studená
voda, v ktorej pláva
zblúdená maličká rybička
údená

Tá malá ryba
maličká ryba
rybička zlatá ba až nahnedlá
má kilo iba
a to je chyba
veď ja mám takú obrovskú chuť do jedla

budem preto rybu začas
kŕmiť v rukáve
a potom toho údenáča
zhltnem ku káve

Keď v jedno ráno náhle zbadám
že už nemám odvahu
zjesť tú rybiu madam
rozvahu zachovám, hodím ju
do Váhu

Nebudem mať viacej rybu
v svojom rukáve
nebudem mať údenáča
ráno ku káve

Tečie mi voda do rukáva
tá voda studená
voda v ktorej pláva
zblúdená maličká rybička
údená

Nikdy tak nebolo

(Miloš Janoušek)

Nikdy tak nebolo ako bude zajtra
to je skvelá prognóza
Hádžem spomienkami, sú to kúsky ľadu
ktoré riedi skleróza

mlčky do seba narážajú
ako príboj v pohári
vyberám tie, čo plávajú ku kraju
nech sa aspoň večer vydarí

Vkladám do pamäti, čo sa mi raz stane
čo sa ešte odohrá
Motám sa jak mucha času v pavučine
je to iba predohra

veď vidím ako dláto rokov
tesá nové frizúry
ja však nechávam ho nech sa
nech sa na mne vyzúri

Potom z okna vyklonený
strážca svojho útesu
hádam kam ma zase vlny
hádam kam ma zase odnesú

Do trinástej izby

(Dušan Valúch)

Dohorela zápalka
zažala však sviečku
tá nám vydrží po celú noc
Ráno sa jej svetlo skryje na slniečku
večer príde znovu na pomoc

Všetko, čo tu bolo, zamkneš vzápätí
do trinástej izby svojej pamäti
Všetko, čo tu bolo, bude aj tak znovu
zápalky aj sviečky sú, tak zapálime novú
nech sa v tme nik nebojí
a nestratí.

© 2021 Jednofázové kvasenie