Jednofázové kvasenie

Opus 1990 (LP), 1996 (CD)

Ako je ti, Yeti?

(D. Valúch)

Ako je ti, Yeti
keď slniečko svieti
keď sa tvoje dúpä
v jeho lúčoch kúpä?

Ako je ti, Yeti
keď slnko nesvieti
keď na Himaláje
príde mrak a hmla je?

Núkal som ho, nech len začne,
nech sa vyvraví
reku v týždni sa to v strižni
aj tak upraví

Len pekne nahlas, na mikrofón
len žiadne obavy
poslucháč sa poučí
poteší, pobaví

Ako je ti, Yeti
keď z neba sneh zletí
keď začnú byť hrozné
svahy lavínozné

Ako je ti, Yeti
v maskovacej sieti
viac v mokre než v suchu
a v tom riedkom vzduchu

Prezraď názor vášho kmeňa - čo myslíte, ste?
Otázka znie zvláštne, je však na mieste
A vlastnými slovami povedz dačo o vzťahu "svet a vy"
krátko a vtipne, inak nás vypne poslucháč zvedavý

A napokon som z neho dostal nesúvislé komuniké
o počasí, o muzike, zahraničnej politike...

Schvaľovacia komisia u nás v redakcii však usúdila,
že vzhľadom na niektoré neuvážené výroky snežného muža
a vzhľadom na značné rozpaky nad jeho vzhľadom
materiál nebude odvysielaný a
to ani v skrátenej podobe.
Namiesto toho bol do programu zaradený
rozhovor s našimi poprednými antropológmi,
ktorí prakticky celý svoj život zasvätili pátraniu
po stopách snežného muža najmä v oblasti Malých a Bielych Karpát,
v Petržalke a na Záhorí.
Na sklonku svojho života
títo statoční vedci dospeli k názoru,
že takzvaný Snežný muž neexistuje...

Ako je ti, Yeti
v maskovacej sieti
viac v mokre než v suchu
v našom riedkom vzduchu?

Kto chce k tomu niečo dodať, nech sa vyvraví
Potom v týždni sa to v strižni
aj tak upraví

Útržky labutej piesne

(D. Valúch)

Chorľavé labute z jazierka
s udanou hĺbkou ponoru
prosili o možnosť k odletu
príslušnú obchodnú komoru

Nakoľko ich stav zdravotný
bol vskutku veľmi vážny
leteli napriek zákazu
do krajín teplých, až vlažných

Ako si na zimu vybrali azimut
vieme len približne presne
Nejakí piloti v sluchátkach počuli
útržky labutej piesne

Hranica

(D. Valúch)

Zadriemal som na sedadle autobusu nočnej linky
zdalo sa mi, že ma vezie cez kopčeky, cez dolinky
za 6 riek a za 5 morí, za 4 zakliate hory a za 3 sídliská

Myšlienky na teplú posteľ - to slastne sladké snenie
preťala náhle ostrá veta: Čo máte na preclenie?
ste na colnici, na hranici ľudských možností

Nocou ako hustou horou autobus sa so mnou rútil
a zhora z reproduktorov znel hlas, ktorý čudne chutil
ste na colnici, na hranici ľudských možností

Nikoho som nevidel a bolo mi clo až clivo
nič som nevedel a tŕpol som trpezlivo
kto je colník, no nebol nik, žiadny pracovník

Žiadna prehliadka za plentou, žiadny prieskum dokumentov
žiadny vrták, čo ti zíza do kufrov a či máš víza
či máš razítka a kolky, prečo, načo, kam a koľkí -
nik sa nepýta

Ako v prapodivnom tranze, ako v americkom filme
v duchu kričím na vodiča: len sa z cesty nevychýľme!
máme predsa rýchlosť svetla a možno rýchlosť tmy

Nikoho som nevidel a bolo mi čudne clivo
nič som nevedel a tŕpol som trpezlivo
a zrazu som chápal, čo všetko mi bolo zhabané

Silné reči, slabé chvíle, sladké vety, plané sľuby
a pilníček, ktorým som si od malička brúsil zuby
na tú cestu, na diaľnicu, ktorá vedie na hranicu
ľudských možností

Cítil som sa oklamaný. Poznáte ten pocit horký
- čo má čo byť hranica snov neďaleko Matadorky!
A s hnevom na lícach vykríkol som, náhle čulý:
Žiadna hranica! Tú sme predsa posunuli...
Ešte včera, ešte vlani, dávno, že už neviem ani
ktorým smerom nastal posun - von či bližšie k nám?

Nocou ako hustou horou autobus sa so mnou rútil
možno rútil, možno vliekol, kto to zistí v hmle jak mlieko
kde sú rieky, kde sú moria, kde sú zakliate pohoria
v našich sídliskách

R.U.R.

(M. Janoušek)

Povedala si mi: Len sa na to pozri
čo sa to s tebou deje
V poslednej dobe sa mi pred očami meníš
hoci na to dôvod nie je
Tvojim úvahám nerozumiem, ba ani slovám
kto sa ich zmyslu dopátra?
Len si tu tak sedíš a hovoríš mi veci
ktoré sa vravieť nepatria

Zahanbili ma tieto tvoje slová
táto kritika
Zrazu je nemožné tváriť sa nevšímavo
že sa ma to proste netýka
Veď od mala sa snažím žiť kolektívne
nebyť neplatný
Nenápadný, ale šťastný
ako ostatní
proste ako všetci ostatní

Cítim ale, že máš asi pravdu
že na tom niečo je
že sa vo mne čosi mení
niečo mutuje...
Tajomný nekľud vo mne hlodá
a nie je to po prvýkrát
Dokonca som sa už pristihol aj pritom
že začínam rozmýšľať
samostatne rozmýšľať

Rozhodol som sa teda, že sa na to pozriem
na zdroj toho nepokoja
Veď málokto sa zrejme vôbec kedy cítil
tak nepríjemne ako ja
Odhrniem si vlasy z čela
a kryt lebky otváram
Ruka mi rutinne medzi blokmi blúdi
do drôtov sa ponára

Skontroloval som obvody a spoje
tranzistory preskúšal
v schéme našiel chybný obvod
v ktorom sa program narúšal
S letovačkou v ruke sa k vadnému spoju blížim
a keď kvapka cínu dopadne
cítim, jak sa opäť pokoj vo mne šíri
a zas je mi bezvadne
a zas je mi bezvadne ...

Tak som opäť našiel seba
zas som ako jeden z nás
Zas rozumieš ty mne a ja tebe
a nevnímame čas
Po skončení smeny sedíme spolu v parku
sami - iba noc a my
Nežne si hľadíme s displejov do displejov
a šepkáme si programy

Blues pomalého vlaku

(M.Janoušek)

Zas dlhá cesta čaká ma
ja musím do Žiliny zájsť
Zas dlhá cesta čaká ma
ja musím do Žiliny zájsť
či chcem či nechcem
ja musím vlakom cestovať

V živote ľudskom chvíľa je
ktorá ťa tvrdo pritlačí
V živote ľudskom chvíľa je
ktorá ťa tvrdo pritlačí
niekto cestuje vlakom
druhý má osud inakší

V zime nám teplo je
a v lete nás spaľuje mráz
V zime nám teplo je
a v lete nás spaľuje mráz
na jar zakvitneme
a na jeseň opadá každý z nás

V šírom poli vŕba
u ktorej vždy zvykneme stáť
a vedľa nej druhá
u ktorej tiež zvykneme stáť
postojíme ešte zopárkrát
pred nami je vŕbový sad

Prosím vás, pán sprievodca
budeme dnes v Žiline včas?
Tak odpovedzte, sprievodca, či
budeme dnes v Žiline včas?
Čo sa tak hlúpo pýtate
to predsa nevie nikto z nás

Keby som bol biely
ja chodil by som pešo ako pán
Keby som bol biely
ja chodil by som pešo ako pán
ja však musím chodiť vlakom
že len čiernu farbu kože mám

Keď sme sa vybrali na prechádzku mestom

(M. Janoušek)

Keď sme sa vybrali na prechádzku mestom
slniečko svietilo z korún stromov
s tvárou plnou nehy vravela si cestou:
je veru škoda ísť tak skoro domov

Polož hlavu na stôl, moje zlato
iste si už veľmi unavená
štrnásť pív, to už stojí za to
zdáš sa byť celá vymenená

Do dverí trafíš až na druhýkrát
a občas sa chceš stavať na hlavu
Takú ťa ma iste každý rád
- vieš dodať správnu náladu

Vôbec nič si nedala na moje slová
išli sme nočnými ulicami
spievala si stále furt a znova
až nám povedali: pôjdete s nami...

Únos

(D. Valúch)

XY unesený
perspektívou bomby
vykradnutý ako vagón
bez ochrannej plomby

Nebadane unesený
perspektívou dneška
ak zaňho nik nezaplatí
tak do práce zmešká

Výkupné nie je vysoké
tovar nie je v kurze
jeho cena prudko klesá
na svetovej burze

V roztopenom
lanskom snehu
v predvlaňajšom lístí
ukrývajú svoju obeť
ľstiví teroristi

Je to človek unesený
perspektívou dneška
ak sa ho nik nezastane
tak do práce zmešká

Výkupné nie je vysoké
tovar nie je v kurze
jeho cena prudko klesá
na svetovej burze

Spoločné zeme

(M. Janoušek)

Jak spoločné sú naše zeme
jak spoločné sú naše túžby
jak dobre sa navzájom obaja vieme
v samote jak vieme byť družní

Oberám plody radosti
oberám plody smútku
ukladám ich do pohára horkosti
ukladám do zármutku

Jak spoločné sú naše cesty
paralely, ktoré k slnku vzlietnu
čo bez konfliktu vedľa seba bežia
čo nevedia, či sa raz vôbec stretnú

To, čo ty chceš, vždy chcem i ja
len to trochu dlhšie trvá
u teba vždy býva vec posledná
to, čo u mňa je vec prvá

Jak spoločné sú naše zeme
a predsa sme každý iný
tvoje srdce je úrodná púšť
a moje je tiež z hliny

Nočný motýľ

(D. Valúch)

Malý nočný motýľ nedožije rána
pre poruchu v sieti opäť nie je prúd
v mihotavom plamienku sa chveje zlatá brána
omámený motýlik sa rúti do zákrut

Krúži vôkol sviečky, čo horí miesto lampy
tesne, čoraz tesnejšie, až celkom na dotyk
nevidí, že to smrtka v ohni dvíha rampy
plameň je cieľ a motýľ slepý fanatik

Špirála vývoja a pirueta smrti
dva navzájom opačné smery jednej trasy
v plameni poznania tu zhorel v temnej štvrti
filozof? Nie - iba motýľ mi sviečku skoro zhasil

To tma mi núka čierne asociácie
z maličkostí vyvodzujem čierne závery
z ponurých vízií sa plazia ako zmije
fragmenty apokalyptickej nádhery

A nočný motýľ pochybností mojou hlavou letí
k nádeji, čo sliepňa v tme jak východ z tunela
v tme, keď mi zhoria poistky v žiare optimizmu
ktorá bola príliš silná, príliš umelá

Diaľničný motív

(D. Valúch)

Pri diaľnici tam na kopci
trčí prst televíznej ruky
kol-dokola poskytuje obrazy a zvuky

Pri diaľnici na palici
krikľavý pruhovaný rukáv
objektívne ukazuje odkiaľ vietor fúka

kto dáva pozor
kto robí dozor
niekto to predsa robiť musí

Pri diaľnici na podstavci
týči sa povedomý symbol
keby otec nezamiesil, kde by dneska syn bol

Pri diaľnici po krajnici
beží rad malých žltých čísel
na kritickom kilometri opustila nás myseľ

Kto dával pozor
kto robil dozor
niekto to predsa robiť musel

Na diaľnici brigádnici
spájajú prerušené čiary
obmedzenou rýchlosťou sa blížia autokary

Na diaľnici vo fujavici
do balónku dýcha duch našich dní
cestná hliadka púšťa triezvych, tak sa nadýchni

a dávaj pozor:
Ty budeš dozor!

Blues dlhej pauzy

(D. Valúch)

Aj keď zbieram sily
každý deň
v kritickej chvíli stále kolíšem
pred rokmi vprostred vety prerušený list
dnes večer opäť sotva dopíšem

Problém je
že zabudol som, komu ho mám poslať
Adresa na obálke nič mi nevraví
je bezcenná
ako nepodaný tiket športky
ako harmonogram mestskej dopravy

Už dávno nejde o list
nejde o text
Ide tu proste o princíp
či skončím, čo som začal
aj s rizikom, že udriem
miesto klinca po hlavičke
hlavou po klinci

Príliš dlhá pauza vyviedla ma z tempa
ocitol som sa v inej stupnici
než som bol vtedy
keď som začal písať
ten list na adresu
v dnes už neexistujúcej ulici

Príliš dlhý stoptajm vyviedol ma z rytmu
pribudli krížiky: Fis, Cis, Gis a
Dis - harmóniu cítim
keď vedľa seba vidím
svoj starý a nový rukopis

Otvoril som oči

(M. Janoušek)

Otvoril som oči
o pol šiestej ráno
svedomie sa pýtalo na čosi
- povedal som: áno

bolela ma hlava
bol som včera v šenku
bol som si zisťovať
národa mienku

Ani ma nebili
nebili ma veľmo
chcel som odísť domov
lebo bolo dusno

ventilátor hučal
nad mojou hlavou
a biely dym padal
k zemi únavou

Stáli sme pri pulte
popíjali pivo
a národ sa veselil
až mi bolo smutno

kupoval si Sparty
po šestnásť korún
kupoval si Sparty
po šestnásť korún...

Asfalt

(D. Valúch)

Uprostred ulice topil sa asfalt
nebolo počuť volanie o pomoc
na zelenú sa doň borili autá
hluku a čmudu tam bolo moc

Uprostred ulice topil sa asfalt
slnko sa už na to dívať nemohlo
že tomu asfaltu nik nepomôže
keď už ten asfalt je také nemehlo

Uprostred ulice topil sa asfalt
a zhora v spravodlivom hneve
ohnivo burcujúc verejnú mienku
ZACHRÁŇTE ASFALT!! slnko reve

Uprostred ulice topil sa asfalt
a nikto nezasiahol do deja
ako vždy, keď v príliš hlučnej kampani
len zlodej zhora kričí: CHYŤTE ZLODEJA!

Uprostred ulice stuhol už asfalt
slnko sa zakráda k západu
a súmrak sťa sladká asfaltová pomsta
plazí sa za ním cez záhradu

Cez moju súkromnú záhradu!

Správa o počasí

(M. Janoušek)

O päť minút osem - ako každý večer
- zapínam si záver denných správ
Obrazovka svieti, dole hrdlom tečie
ďalšia z množiny čiernych káv
Dozviem sa, že výbežkom k nám zasahuje
vlhký, trochu oceánsky vzduch
a následkom tlaku, ktorý už šiesty deň tu je
nad Európou sa splieta bludný kruh

Nečakane teplé prúdy sa k nám ženú
ty to ale ešte netušíš
že strmé alpské štíty tvoria stenu
za ktorou leží tlaková níž
Možno koncom týždňa bude trochu zmena
možno, že nám mierne zaprší
Viem však, že oblačnosť je ustálená
a že žiaden front ju neruší

Je nám vcelku dobre, aj keď trochu vlažne
na srdci je pokoj, v duši kľud
Poteším ťa správou, keď televízor zažnem
že sa blíži teplý Golfský prúd
Z toho iste tušíš, že sa topia ľady
že sa končí zima, mizne mráz
Ak ťa však, moja milá, predsa len trochu mrazí
tak to asi chladne niečo v nás

Ten bezva bezváhavý stav

(D. Valúch)

Vesmírom poloprávd nad stepou pololží
nad stredným Polabím, Považím, Povolžím
vznáša sa kozmonaut roky, dni, hodiny
celkom si privykol na vlastné splodiny
a vychutnáva
ten bezva bezváhavý stav

Netrpí fyzicky, psychicky ani morálne
ochranný aparát pracuje normálne
riadiace stredisko má mnoho odnoží
čo treba nariadi, schváli a odloží
a v knihách, v novinách a v správach
sa oslavuje, prehlbuje, zdôrazňuje a zdôvodňuje
ten bezva bezváhavý stav

Nemá to obdoby a niet v tom rizika
chýba tu logika, neplatí fyzika
drží sa kozmonaut, drží sa satelit
drží sa schátralý tesil a bakelit
a štáb, čo verne nasimulováva
ten bezva bezváhavý stav

Reálne kulisy, fiktívne pozemky
vyvlastnené ešte od firmy POTEMKIN
v chode to udržať - správca sa natrápi
zrástol s tým, sám sa stal súčasťou atrapy
Len ľudí už prestal zaujímať
ten bezva bezváhavý stav

Vesmírom poloprávd nad stepou pololží
nad stredným Polabím, Považím, Povolžím
vznášal sa kozmonaut, použil katapult
vrátil sa na zem včas - odhaliť vlastný kult
Spadol, no bez váhania vstáva
a odhaľuje, obviňuje, odsudzuje a zdôvodňuje
bývalý takzvaný bezváhavý stav

Parafráza

(D. Valúch)

Pesnička jak kajak v prúde:
ktovie, kde do zajtra bude
zateká
no ku dnu, zdá sa, neklesá

Pesničky jak kyjak z vreca:
ukáže sa, kto len kecá
kto je drevo
náhliace sa do lesa

Tak ti neviem
Nezaspávam
Nespisovne pokašlávam...

Verše, naše dlhé bozky
do ticha, jak do termosky
ukladáme
hoci aj tam vychladnú

Požičané hráme z listu
klameme si pravdu čistú
rozbíjame
vlastnú skriňu výkladnú

Tak ti neviem
Nezaspávam
Nespisovne?

Zaslúžilých lovcov duší
neznervózni, iba vzruší
keď v revíri
pár pytliakov šafári

Zvonia, puchnú telefóny
komáre sa menia v slony
ostrostrelcov čaká
skvelé safari

Tak ti neviem
Nezaspávam...?

Spiaca žena

(D. Valúch)

V noci ma budí detský kašeľ
v noci ma budí detský plač
hľadanie krupicovej kaše
a súboj s tmou o vypínač
Ja ale nemienim sa pohnúť
ani sa veru nepohnem
slabo ste ma mamko ohýbali
ja sám sa už teraz vprostred noci
neohnem

Našťastie deti kričia: Mama!
vedia, kde hľadať útechu
Príroda čo-to rieši sama
to býva základ úspechu
Žena hneď hypnoticky vstáva
ďalej spí a pritom funguje
jedno kŕmi, druhé cikať dáva
spiaca žena v jednom švungu jé, jé,jé

Nemôžem odtrhnúť z nej oči
s láskou ju tajne sledujem
šikovne sa zvŕta a točí
vôbec nič ju nedeprimuje
Chcem, ale nevydržím čakať
kým obnoví tu kľud a mier
žena spí a asi ani nevie, ako musí makať
a mňa uspáva mixér, ktorým vrčí spoza
dvier

Ráno mi budík v uchu brní
ráno je ako zaucho
žena vyzerá, že ešte chrní
a ja s aktovkou pod pazuchou
deriem sa spod periny k dverám
cez kúpeľňu prebíjam sa vpred
prostriedky príliš nevyberám
Ide tu o lepší, krajší svet!

Spiaca žena pootvorí oči
s láskou ma tajne sleduje
vie, že necúvnem a nezabočím
aj keď práve nenapredujem
vie, že by pristal mojim perám
úsmev, keď kliesnim cestu vpred
vie, že prostriedky nevyberám
vie, že prostriedkov niet

Orloj

(M. Janoušek)

Pod pražským orlojom stáli turisti
otvárali ústa a na Pentaxoch clonu
hľadeli, civeli, žmúrali, čumeli
komuže tí svätí asi patria, komu?

Šekové knižky chceli hneď vytiahnuť
perečkom napísať príslušnú sumu
vôbec ich, cudzincov, netrápi, čo náš ľud
preinvestoval tu práce a umu

My však svojich svätých,
my ich nepredáme
nepatria nikomu - sú naši spoloční
čerstvo zmaľovaní, za vrátkami sedia
majú dosť pohybu, sú totiž otoční

Maličká som

(D. Valúch)

Maličká som, biele húsky pasiem
Maličká som, biele húsky pasiem
V jednom z miernych zemepisných pásiem
V jednom z miernych zemepisných pásiem

A nepasiem sama, pasiem s Mórickom
rozpáli nás láska a sme v pásme tropickom
rozpáli nás láska a sme
a sme v pásme tropickom

Kam sa podeli moje biele húsky
Kam sa podeli moje biele húsky
srdce mi búši ako buchar spopod blúzky
snáď sa mi len nerozletí na márne kúsky

Móricko môj, nie som ja už maličká
včera dievča, dneska žena a zajtra mamička
včera dievča, dneska žena a zajtra mami-
zajtra mami- mamička

Narodí sa dieťa, ako inak
Narodí sa dieťa, ako inak
ak nebude dcéra, bude synak
ak nebude dcéra, bude synak

Mlieko, plienky, dudlík, nočník, kapesník
vyrastie nám z neho súdruh námestník
vyrastie nám z neho súdruh náme-
súdruh náme-
a všetky známe
potom puknú závisťou

Božie mlyny

(D. Valúch)

Božie mlyny pomaly melú
uvedomelú mládež to mrzí
mládež to mrzí
Božie mlyny pomaly melú
pomaly melú
zdá sa, že z posledného

Našli sme chybu, nemáš tam motor!
Pánbožko kmotor,
veď to je sabotáž!
jéjé sabotáž...
Našli sme chybu a to je základ
namiesto záplat
začneme po novom...

Načo klamať, tečú nám slinky
na tvoje mlynky,
odpusť nám vinu, hospodinu!

A vzali sme mu tie jeho mlyny
svet je hneď iný
takto sa nám to páči

Tie naše mlyny, tie ale melú!
Aj cez nedeľu
Nároky stále rastú
hej, mlynár, nespi - nastúp!
Takto sa nám to páči

Len veverička
namiesto po lese
uháňa v kolese
a melie z posledného

Výklad obchodného domu

(M. Janoušek)

Výklad obchodného domu
leskne sa a pred ním cesta
dvaja chodievame k tomu
výkladu uprostred mesta

Veľké okno plné tvárí
nábytku a postáv bez šiat
zrkadlíme sa v ňom traja
ty, ja a tiež električka,
ktorá prešla

Jedného dňa v tom výkladnom oku
odrážať sa budeš celá
Ja v čiernom a ty vedľa mňa
v závoji a celá biela, celá biela

Mám sa výborne

(D. Valúch)

Na kolotoči služobných ciest
okresných a ešte väčších miest
som náhle ochabol
akoby sa vo mne zadrel piest

Pozbieral som v sebe zvyšky síl
na akýsi salaš dorazil
Pozdravil som sa a
požiadal som baču o azyl

Láskavá valaská postava
zamastené gate aj hlava
nemal námietky
takže uňho zostávam

Učím sa tu vrčať, učím hrýzť
zdochne Dunčo, ja sa môžem zísť
brešem ostošesť
strážiť stádo, to je veľká česť

Mám sa výborne
mám kde spať a mám čo jesť

Posielam ti pohľadnicu z miest
kde som zišiel zo služobných ciest
Mám sa výborne
mám kde spať a mám čo jesť

© 2021 Jednofázové kvasenie