Ein Stein Blues

Električky zvonia a mokré máry nesú
javisko už žiari vo svetle nočných hviezd
pohreb revízora vo výslužbe sa koná
lístky sú už len do posledných voľných miest

Zástup pasažierov sa ulicami vlečie
v čiernych šatách čierne jazdy si sčítajú
dážď po čiernej stuhe na cestu si tečie
na čierno sa kvapky vo vencoch túlajú

Pomaly a smutne sa kone potkýnajú
dažďom mokré vlasy im visia do čela
dážď si svoje mokré blues ticho odkvapkáva
a zvony dostávajú smútočne do tela

Do kroku mu hrá šesť starých dixielandov
trúbky do tmy žiaria jak zlaté zrkadlá
štyri páry koní sa do hmly ponárajú
len nálada trochu v daždi opadla

Tak už ho vezú, už to má isté
už ťažko chytí svoj druhý dych
nebude už chodiť cez rozhúpanú alej
starých električiek polnočne žiarivých

Tak už sa končí tento krásny pohreb
zase bude chvíľu na čo spomínať
len hudba sa mi trochu príliš smutná zdala
a topánka na päte ma začala omínať

Pomaly a smutne sa kone potkýnajú
dažďom mokré vlasy im visia do čela
dážď si svoje mokré blues ticho odkvapkáva
a zvony dostávajú smútočne do tela

Potichu sa o seba obtierajú
naše myšlienky
z nevodivých syntetizovaných umelých vláken
Potichu sa o seba obtierajú
naše pohľady
z nekrčivých syntetizovaných umelých vláken
Potichu sa o seba obtierajú
naše šaty
z pestrofarebných umelých vláken

a ja cítim, ako narastá môj potenciál
Cítim, ako úžasne som nabitý!

Ale budem konkrétnejší...

Postávam a prešľapujem
nohami šúcham po kobercoch
z nezničiteľných umelých vláken
Hniezdim sa a posedávam
obdieram sediace súpravy
z neuveriteľných umelých vláken
Mrvím sa a prehadzujem
nemôžem zaspať pod paplónom
z hladkých a chladných lesklých umelých vláken

a cítim, ako narastá môj potenciál
Cítim, ako úžasne som nabitý!!

Ale budem ešte konkrétnejší..!

Keď si pred spaním cez hlavu vyzliekam svoj
obľúbený vyťahaný drahý sveter
z umelých vláken
vzduch zapraská a zasvetielkuje
a všetky vlasy na celom tele sa mi zježia
ako sadenice umelých vláken
Vykročím do tmy
a neviem, v ktorej chvíli stretnem
zatúlané ľubovolné Meno-Mesto-Zviera-Vec
zo surového kovu

a okamžite uplatním svoj potenciál
tak dôkladne a starostlivo nabitý
a hneď budem vybitý...

Jediná seriózna múza je statická elektrina
Kope
Kope, ale nezabíja
Kope...
Prilož ucho k bruchu

V intimite noci
sme boli pohrúžení
vo veľkej debate ohľadne celého sveta

Vo veľkej debate
keď okamih pravdy
už už sa má zjaviť a stále neprilieta

Pili sme v kuchyni
kde nebol televízor
a po každom pohári mali sme väčšiu guráž

Hľa, okamih pravdy!
a zas to nie je ono
všade plno hrncov a v hlave taktiež guláš

V srdci sme mali srd
na jazyku jazz
v rukách gitary, hrali sme strašne zle

a tvárili sme sa
ako geniálni slepí černosi
a tak trochu ako suché rohlíky, keď ich melú na prézle

Asi to vidíme príliš čierne
asi to príliš vidíme!
Mali sme zo seba srandu i tajný strach

keď aj piaty variant
globálnej katastrofy ľudstva
sa nám nedarilo odvrátiť v našich teoretických úvahách

Unavení sme napokon
rezignovane súhlasili
že ráno je možno naozaj múdrejšie večera

Že nepodnikneme nič
ani proti sebe
načo kriviť vlas na hlave, načo ďalšia kučera

Tak som šiel domov
a bez dôvodu na oslavy
mi v hlave vybuchovali odzátkované Huberty

Z celého sveta šiel som domov
ako jasnozrivý poštol skepsy
s kalnými očami od vína a puberty

Biele ruže pivnej peny
kvitnú v krígloch pod lipami
dokonale obklopení
sme tu vlastne celkom sami

Mám plné vrecká romantiky, svetabôľu a sentimentu
pokrčený, uprášený ako vrece od cementu
V duši citmi zavalený
v tele mierne zavalitý
chcem na teba celý dnešný
večer súkať banality
Ako mäkké hebké plyše
- čo veta, to hladké klišé
Sme si blízko, buďme bližšie
nech je klišé ešte kliššie!

Mám chuť mám chuť nakopnúť to
všetko strácam, čas aj sily
tak mi je ma zrazu ľúto
až sa oči zarosili
Jarná noc je chladná cela
keď vrchný skríkne:" Záverečná!"
Vzal som si ťa. Či si chcela?
Neviem, si dosť nevýrečná
Vzal som si ťa k sebe domov
samému sa smutne tacká
ty to chápeš, moja milá
zakyckaná pivná tácka

Biele ruže pivnej peny
kvitnú v krígloch pod lipami
dokonale obklopení
sme tu vlastne celkom sami

Odkvitajú, odkvitajú
na táckach do mojej zbierky
Nikdy sa nevydajú
naše spoločné frajerky

Chodili sme spolu roky do divadla
spolu tiahli mestom cestou na koncert
neostrihaní a v texaskách jak v koži
spávali sme doma, no žili sme na korze

Ani sinky od obuškov až tak neboleli
nie tak veľmi, jak ich zrazu cítim dnes

Boli sme vždy spolu a mená nepoznali
u Steina sme zapíjali svoje večné blues
Tušili sme, že sa stále niečo krásne stráca
a roky ubiehali jak zmeškaný autobus

Ale sinky od obuškov až tak neboleli
nie tak veľmi jako cítim kríže dnes

Zažili sme všetko, o čom sa dnes učí
a človek sa, raz darmo, svojej dobe podobá
Vraveli nám starší, že hlavne treba prežiť
keď sa páni bijú, vždy plače chudoba

Ale sinky od obuškov až tak neboleli...
O to háklivejší som na kríže dnes, duša moja, duša moja...

Hákliví na kríže, hákliví na hviezdy
na všetky tie -izmy a na všetky tribúny
Celé roky to vždy niekto myslel s nami dobre
na tie reči dodnes ešte nie sme imúnni

hoci sinky od obuškov až tak neboleli
nedotklo sa nás to vtedy toľko, ako dnes

Zostarli sme trochu, avšak zostarli aj iní
nebudeme prví ale ani poslední
Kým sa vieme stretnúť a dohodnúť a opiť
nebudeme malicherní, ale ani dôslední

Roky utekali, ani neboleli
zanedbané rany bolia nás až dnes

Noc odpila mi z pollitra
a nahla sa mi cez rameno
Noc odpila mi z pollitra
a nahla sa mi cez rameno
ja zrazu neviem, kto som, čí som, akú mám národnosť,
aké mám meno

Mám pocit, že som tu už bol
že som to všetko už raz prežil
Mám pocit, že som tu už bol
a že som to všetko už raz prežil
všetko som videl, cítil, počul a predsa akoby som
ani nežil

Schádzame sa tu všetci
zástupcovia spoločnosti
Schádzame sa tu všetci
zástupcovia spoločnosti
jedni z rozumu a ďalší zo všednosti

Schádzame sa tu rôzne triedy
prúdime ako prúd neprestajný
Schádzame sa tu rôzne triedy
ako prúd neprestajný
niektorí nadšení, iní ľahostajní a ďalší opäť tajní

Stretávam tu svojich priateľov,
Nietsche si berie šieste pivo
Stretávam tu svojich priateľov,
Nietsche si berie šieste pivo
Mozart píše nový opus a Ginsberg do peny kvíli clivo

Shakespeare Freudovi dá Spartu,
Tolstému ušiel ďalší vlak
Shakespeare Freudovi dá Spartu,
Tolstému ušiel ďalší vlak
Jesenin začína nový život a pod kabátom skrýva frak

Ráno nájde Freuda bezvládneho
a Shakespeare si doma pustí plyn
Ráno nájde Freuda bezvládneho
a Shakespeare si v samote pustí plyn
Vlak odíde bez Tolstého, zastrelí sa ďalší Jesenin

Išiel som na pivo tuším do Steina
stretol som tam starého všiváka Steina
pýtam sa ho: čo je tu dneska tak pusto
šak včera tu bolo pomerne husto
neni tu Ginsberg a neni tu pivo
neni tu smutno a neni tu clivo
neni tu Markuš a neni tu Móric
len ja tu s flaškou idem sa boric
neni tu Budaj a neni ti Knažko
len ja tu tažko zápasím s flaškou

Neni tu Šekspír a neni tu Einstein
len akýsi fešáčik Domino Zvajštajn
vravím mu: reku, akí ste krásní
s jedinou hlavou a v jedinej kastli
dvaja ste a pritom v jedinom trupe
jak sa vám s jedným kopytom dupe
Kukali na mna akosi krivo
tak sem im kúpil dvojité pivo
aby si ve zdraví do kroku dupli
ani som neplatil a už mi ju lupli

Neboli dvaja, bol iba jeden
ja nevím počítat, no tak na to ...
K ničemu není takýto život
len pivo a vodka, vodka a pivo
iba sa nahánaš jak taký Ježiš
furt iba bežíš a bežíš a bežíš
Nemóžem predsa všetko hned chápat
tak sem šel domov do cimry chrápat
k posteli som si dal mléko a pivo
nech je tu radostne nech je tu živo

Hľadal som ťa cez deň, aj v noci som ťa hľadal
v záhradách a v parkoch, v zadymených ústach ulíc
V aktovke som si ťa niesol
založenú ako knihu
obrázok za stránkou 26

Videl som ťa vo sne, tvoje ranné šaty
zas a opäť som sa v tebe strácal
Autá, ktoré nocou letia
žiadne z nich mi nezastaví
každé má svoj čistý list

Pre teba sa električky túžbou zbláznia
pre teba sa výhra stane sladkou prehrou
výklady zatvoria oči
noc sa stane druhým ránom
pre teba, moja láska

Hľadal som ťa všade, kde žijú mladí starci
ako chodník unavený som sa nocou tiahol
Videl som ťa v oknách domov
v bránach večne otvorených
madonu mojich všedných dní

Pre teba sa koniec týždňa o deň skráti
pre teba sa človek stane lepším
Ako čas sa túžba zmení
vždy sa cesta s cestou stretne
pre teba, moja láska

Od Európy vietor fúka
na mori sú z toho vlny
dlhé, krátke, veľmi krátke
- tranzistor má celkom plný

O pobrežie príboj búši
každá vlna nesie zprávu
a ja naťahujem uši
chytám, lovím Bratislavu

Skúsil som celý vlnový rozsah
stále však nič, príjem je tu pod psa
cudzosť a z Marsu znie
zvláštný arabský spev

Voda sa na skaly šplhá
skala sa do vody drobí
Neviem, čo sa deje doma
neviem, čo sa doma robí

Vymýšľam si dobré zprávy
vymýšľam radostné zvesti
že sa všetci majú dobre
dobrého sa veľa zmestí

Vysielam na celý vlnový rozsah
neklesaj na duchu, nezúfaj, vzchop sa
z rádia chápavo znie
zvláštný arabský spev

O pobrežie príboj búši
na nebi polmesiac svieti
slanú spŕšku vietor suší
a tranzistor do vody letí

Dnes asi pôjdem pešo, zas počasie sa mení
padá dážď a vietor sa tlačí do dverí
kabátu na vešiaku sa cnie po obesení
a krátke vlny praskajú v éteri
tie kvapky, to len nebo mokro hladí moju tvár

Do duše klope mi dážď a oblak, čo mi nad hlavou visí
chladný je jak pocit a má farbu olova
Nemám ani smer, už mám len kompromisy
a viditeľnosť je silne nulová
a smutno je mi, keď vidím, ako strácam už aj smer

Len si tak idem, čo noha nohu minie
a po chodníku svoj tieň posúvam
a trochu už tuším, že deň sa zase minie s nocou
a len do kaluží ticho kvapká blues

Ten dážď, čo z neba mi padá, zas chutí ako voda
to vodka mojich smútkov spláchne trikrát viac
tých kvapiek, čo sa minie, je pre mňa vlastne škoda
pršalo len pred týždňom, zas bude o mesiac
jak staré víno mi dážď dušu unaví

Už trochu viem, ako chutí absolútno
rozpúšťa sa na jazyku ako trpký sneh
Na perách úsmev a v duši, v duši smutno
hlava vraví: možno, ale srdce vraví: nech
a cítim, že sa stále viac dažďu podobám

Len si tak idem, čo noha nohu minie
a po chodníku svoj tieň posúvam
a trochu už tuším, že deň sa zase minie s nocou
a len do kaluží ticho kvapká blues

Hodinky mi tikajú
hoci ja im vykám
idú, idú, zatiaľ sa
nedostali nikam
mám k tomu všetko len nie
dostatočné vysvetlenie

Struna sa im unaví
a výsledok je tu
hodinky len s námahou
ručičkami pletú
pletú si čas minulý a budúci
je z nich prístroj zrazu celkom nesúci

vravím si, súc rozhorčený
nesúc ich do opravovne:
čas nemožno falšovať
hodiny musia ísť presne
veď čas, to sú peniaze
falšovanie je trestné
Veď čas, to sú peniaze
no peniaze často nie sú

Jeden dobrý kamarát
nezištne mi radil
aby som si hodinky
budíkom nahradil
a vzápätí mi daroval svoj
drnčiaci a budiaci stroj

Každodenne do práce
prineskoro chodím
buď ma bude budík budiť
buď ho o zem hodím
nervy povolili a je zo mňa pacient
za to, že som budík prerobil na hodiny presýpacie

Otázka však v mozgu pichá
ako 300 triesok
či tie hodiny pôjdu správne
keď v nich nie je piesok

Každé ráno
slnko dlhšie spáva
asi sa mu sníva o lete
Každé ráno
ťažšie sa mi vstáva
smútok holých stromov
ku mne doletel

V rannom šere
čakám na zastávke
postojačky driemem v dave stratený
V rannom šere
v jeho zvýšenej dávke
začína deň opäť trochu skrátený

V chladnom vzduchu
obláčik od úst stúpa
v comicse dní jednu z postáv hrám
V chladnom vzduchu
som postava na slovo skúpa
Keď už sa nevyspím
aspoň sa vyvetrám

Hej, vietor
strácaš čas cenzúrou listov
a zbytočne pletieš sa ženám do sukní
Hej, vietor
pomôž mi stáť s hlavou čistou
jesenné hmly mi z myšlienok odfúkni

Ahoj, milý Ježiško, začínal ten list
Dvadsiateho štvrtého príď, ak môžeš prísť
nechám ti otvorené okno
bude síce prievan, tak len trochu
a pod stromčekom sviečkami vyznačím
pristávaciu plochu

Nenos dary, darmo by ti ruky omrzli
už som na to príliš starý
a bol som tohto roku zlý
Zober len svoju obľúbenú platňu, tú čo je najviac obhraná
a prípadne fľašku vína - vydržíme do rána

Na polnočnú nepôjdeme nikam do chrámu
čo ak nás tam v tlačenici ľudia dochrámu
Veď určite sa pri gitare a pri dobrej vôli dá
zaspievať vianočné blues - to bude koleda

Spravíme si silnú kávu, nech vládzeme bdieť
na otázky o živote hádať odpoveď
A ak by nám z toho zostalo smutno
povieš svoju najveselšiu príhodu
a z východu príde miesto kráľov slnko
- veď poznáš prírodu

Tak rýchle ubehne ten večer
tá noc mieru a pokoja
myslím, že sa pobavíš aspoň tak, ako ja

Takže, milý Ježiško, zakončím svoj list
Dvadsiateho štvrtého príď, ak môžeš prísť
Nech ti cestu naplánuje hlavný dispečer
nezabudni na ten dátum, na Štedrý večer

Dym z nášho ohňa stúpa hore ku hviezdam
a noc sa ako padák roztvára
diverzné komando únavy
pristáva nám na tvárach

Dym z nášho ohňa stúpa hore ku hviezdam
deti nám konečne zaspali
spomienky letia, letia ktoviekam
a možno práve zastali

Kompromituje nás nostalgia
legitimuje nás čas
osamelým bežcom je kto chodí neskoro
alebo príliš včas

Dym z nášho ohňa stúpa hore ku hviezdam
deti nám konečne zaspali
spomienky letia, letia ktoviekam
a možno práve zastali

Dym z nášho ohňa nejde vždy len ku hviezdam
občas ti ho vietor zrazí do očí
občas sa ti zazdá, že si zostal sám
v tomto preľudnenom storočí

Kompromituje nás nostalgia
legitimuje nás čas
osamelým bežcom je kto chodí neskoro
alebo príliš včas

Dym z nášho ohňa a teplo z nášho popola
pesnička vôkol stola
chodí do kola la la la la
la la la la
la
la
la
Ako mačka okolo horúcej kaše la
la
la
la
la la la

Čo nám prinesie Nový rok, Nový rok?
čo nám prinesie za sviatok, za sviatok?
Niekomu jedličku, niekomu vyšší plat
niekomu stoličku, niekomu zdravie len tak

Čo nám prinesie Nový rok, Nový rok?
čo nám prinesie za sviatok, za sviatok?
Niekomu predstavy o dome bez detí
niekomu lietadlo, na ktorom odletí

Čo nám prinesie Nový rok, Nový rok?
čo nám prinesie za sviatok, za sviatok?
niekomu nový deň, niekomu nevestu
niekomu pochodeň, nech vidí na cestu

Čo nám prinesie Nový rok, Nový rok?
Čo nám prinesie za sviatok, za sviatok?