Bezfázový stav

Indies Happy Trails 2011

Polnočný šerif

(M. Janoušek / D. Valúch)

K staronovým cieľom
k dávnym obzorom
s myšou v hrsti posúvam sa
kmitám kurzorom

Opojený mocou
sám sebe šerifom
preháňam sa nocou
a jej lacným tarifom

Ku vzdialeným métam
k láskam ku vzorom
myš bez srsti zvieram v hrsti
sekám kurzorom
Virtuálny plevel
a vrany v povetrí
za levelom level
až po koniec hry

V e-mailovej schránke
nájdem ráno ikonu
tichý dôkaz môjho
snaživého výkonu
Zažiari mi tvár a
hneď ma prejde hnev
rozbaľujem darček
formát pdf

K staronovým cieľom
k dávnym obzorom
s myšou v hrsti posúvam sa
kmitám kurzorom
Pripájam sa sám k sebe
linkou dôvery
(čierne) myšlienky sa pletú
medzi (čierne) softvéry

Blues neznámeho experta

(D. Valúch)

Prežiť niečo celkom nové Šanca života!
Chlap čo chňapol po mojom slove je samá milota:
bude to prínos pre našu vlasť...
Hej ale aj inak sa zvykne otázka klásť Ja koľko zarobím?
Povedzte koľko zarobím?
No dobre tak na rok Na tvrdý papier na čistý hárok
spravím si kalendár

Ubehne to do odletu jak zrýchlený film
balím kufre do limitu povolených kíl
Lekárske prehliadky chaos a zhon
známi si šepkajú: To je on čo to podpísal blbec podpísal
A v duši strach z neznáma hladinu čerí
aj cez deň no najmä po večeri
a všeličo sa mi sníva

Napriek fľaške na rozlúčku nálada plačlivá
ešte tuná podpíšte tu tieto tlačivá
Lietadlo naberá južný kurz
mám sucho v hrdle aj zrýchlený pulz
Nočný let je to nočný let
tak pime kým steward nosí
- Nech sa páči – Ďakujem – Prosím..
samí experti...

Do úst ameriky a na nohy kanady
z Európy do Afriky tak pozor na hady!
A na rutinu hladkých a zdvorilých viet
aj to je svojim spôsobom jed
čo lieči len v malých dávkach
ak vôbec pomáha
Keď túžba v pyžame hladinu čerí
keď pod dekou v posteli po večeri
si čítam tvoj starý list

Púšť za oknom autobusu púšť v unavenej hlave
Technika je tu nová zbrusu a obe ruky ľavé
Iný svet iný kraj iný mrav vraj
- Čo nás chceš učiť?! Keď vieš tak sprav
Ajhľa naftová šľachta...
Hoci tu teplomer celý rok pozná len plus
úsmev ti zamŕza každý deň kus
Koľko je ešte tých dní?

Nechcem viacej existovať podľa kontraktu
aj keď sa mať nebudem už nikdy tak jak tu
Len na dne na dne duše dookola smútok kluše
ako cirkusový koník Je to tvrdá drezúra
Dobre dobre platení
dobre dobre stratení
páni experti...

Asi sme sa nestretli

(M. Janoušek)

Asi sme sa nestretli asi sme sa nevideli
asi sme tam neboli kde sme mali byť spolu
na ulici na námestí na chodníku
v zástupe ľudí sme jeden druhého minuli

Je to ako keď rozbiješ svoju obľúbenú vázu
rozbiješ ju a črepy hodíš z okna
Je to ako úsmev nad zjedeným zákuskom
ako šaty odložené pre spomienky

Nikdy som ťa nestretol ale predsa stále viac mi chýbaš
občas ťa vídam ako vchádzaš do mojich snov
oblečená do modrého do saténu
a vo vlasoch strieborné prsty dažďa

Náhoda náhoda obyčajná náhoda
Náhoda náhoda obyčajná mizerná...

O bielych zuboch v čiernej káve

(D. Valúch)

Je o päť minút šesť a slnko práve vstáva
je o päť minút šesť v ústach ma páli káva
Pomaly pijem pomaličky tú kávu všetkých káv
na biele zuby v tej káve čiernej
pyšný som ako páv

Keby tie zuby neboli v tej sladkej čiernej káve
nemám ani šajnu kde by boli práve
Núka sa tisíc možností a každá lákavá
napríklad bez výstrahy začať
hrýzť hlava-nehlava

S touto divou hypotézou som si pekne zavaril
zrazu cinklo za protézou zostala v pohári
Smutná je farba čiernej kávy smutný som aj ja sám
starostí mi vznikne vyše hlavy
nuž nečudo že nejasám

Je to pre mňa ťažká rana že som zrazu bezzubý
Stratiť zuby a hneď zrána to ma raz zahubí
Zostala mi však nádej a s tou sa teraz hrám
dúfam že zuby časom nájdem
veď viem kde hľadať mám

Noc v cudzom meste

(M.Janoušek)

Zažil som včera noc v cudzom meste
nechcel by som byť zas na mojom mieste
Lomcujú mnou silné pochyby

Pozriem doprava čo sa to rúti
budem snáď stravou otrasnej chuti?
A tak robím hlavou smiešne pohyby

Len krútim hlavou ako besný
v kmite mi pritom bráni tesný
límec a ešte kravatu k tomu...
Prečo som nešiel v teplákoch z domu?

Cítim sa ako kozák na Done
okolo mňa tu džogujú kone
ulicami všade klapú kopytá

V náručí zvieram kolky a spisy
v tom ohrození tuhnú mi rysy
fľaša poníženia už je dopitá

Načo je hlava krk čo ňou krúti
vysoké čelo a vo vlasoch kúty
ak neviem zrazu zaujať postoj
ku koňom v tretrách – počítam do sto...

Zažil som včera
noc v cudzom meste
nechcel by som byť
zas na mojom mieste
O tom už nemám žiadne pochyby...

Hviezdy

(M. Janoušek)

Sedel som pod nočným nebom
v tme horúceho leta
pozoroval Mliečnu dráhu
jak s polnocou sa splieta
Díval som sa ako nebo sa na mňa
nemo rúti
obdivoval panoptikum tichých nočných smrtí
A hviezdy padali a rútili sa ku mne cvalom
a hviezdy padali a tiene boli chladom meravé

Tá jedna celá v čiernom
vždy veští ropnú krízu
a ďalšia bola ako ty a ja - dve duše
čo sa láskou hryzú
Tieň popálil ma na ramene
a usmial sa placho
Povedal som: "Nevadí" no
zachvel som sa strachom
A hviezdy padali bezhlavo dolu hlavou
a hviezdy padali bez cieľa nočnou oblohou

Zo Súhvezdia Aldebaran vzlietla
aj keď trochu ťažšie
vzlietla a ja baran som vždy veril
že to nesie šťastie
A mesiac s revom padal padal
za najbližšiu horu
a zo stromov sa striebro lialo po cestách
ktoré viedli k moru
A hviezdy padali osamelo a smutne
a hviezdy padali smutnejšie než to bolo potrebné

Nad mojou hlavou križovali
neóny nočné dráhy
to Fénix horel a popol padal
na Súhvezdie Váhy
Hovoril som s filozofom
že smrť začína v zrode
ak vôbec začať tak radšej
v mŕtvom bode
A hviezdy padali a zhora pršala mana
hviezdy padali netušiac ktorá z nich bude posledná

Cez prsty sa mi mlčky hnalo
to veľké mŕtve ticho
a zrazu sa mi zdalo že tam
v diaľke ktosi kýchol
Srdce sa mi zastavilo
a strach ma spálil mrazom
Len meravo som sedel
podobný nočným plazom
A hviezdy padali bez slova a ticho
hviezdy padali a zrazu bolo všetko hotové

Večera, zďaleka nie posledná

(D. Valúch)

Sadnime si pekne pospolu
ku večeri panstvo ku stolu
Sadnime si Nech sa páči!
Máme čo len hrdlo ráči

Hlboké taniere frázy a maniere
strieborné príbory orgány výbory
šľahačkovú tortu mierneho komfortu
kopcom naplnenú misu kompromisu
a pod stolom plný válov ideálov

Konzumácia je svätým aktom
vzdávam jej hold týmto chválospevom
Svet nám kĺže zažívacím traktom
svet nám kĺže stále hrubším črevom

Vo mne veru nikdy nikdy neochladla
horúca náklonnosť horúca láska
k šťavnatej próze a k poézii žrádla
myslím že teda som keď mľaskám

Intímnu lyriku napchatého brucha
občiansku epiku boja o korytá
Stav ducha je téma už tradične suchá
a nie je to žiadna autorita

Diskrétne s mne vrodeným taktom
vravím svetu ktorý ako pĺž
kĺže našim zažívacím traktom:
- Môj ty svete len sa tíško kĺž!

A my zatiaľ pekne pospolu
sadnime si panstvo ku stolu
Sadnime si každý na svoj lep
budeme piť víno a lámať chlieb

Retro valčík

(M. Janoušek)

Kedysi som chodil do školy
a potom na tanec
podvečer som liezol s nechuťou
do obleku
Jediné čo ma však tešilo
že som v tom nebol sám
že nás boli mraky...

A potom len samé: raz-dva-tri
dva-dva-tri – no nuda...
Ešte že bola aj prestávka
na cigaretu...
Ťahali sme jednu za druhou
dymili jak rušne
až dymu boli mraky
hotová tlaková níž...

Dievčatá tam boli
za dámy
ladné ako labute
A my sme vždy iba hádali-
- dá mi či nedá mi...?
To boli starosti...

Roky potom ale leteli
čas brali útokom
až som zrazu dospel do veku
múdrych šedín
A namiesto kľudu počítam len veci
čo mi tu dvíhajú adrenalín...

Hokej a futbal a
šport vôbec
a jasne že politika...
A spomínam na časy keď ma tu
vytáčal len valčík
a polka... a foxtrot...
ale hlavne ten valčíček...

V sadre

(D. Valúch)

Čo sa lekár čo sa nadre
kým je celá noha v sadre
v tom sa pacient z mdloby prebral
a hovorí: to je omyl
pán doktor ja som si totiž
túto druhú nohu zlomil

hovorí a ukazuje ľavú
a strašne si láme hlavu
jak to že je v sadre pravá
keď tá pravá je tá ľavá

Toľko si on hlavu lámal
v čom lekárov omyl väzí
až napokon okrem nohy
dolámal si taktiež väzy

Tento prípad ten je ľahší
vraví lekár a už fachčí
krk je ľaľa iba jeden
tak to musí byť ten pravý
Vôkol hrdla sadra stvrdla
väzy to však nenapraví

Čo sa lekár čo sa nadre
kým je to čo treba v sadre
v každej dobe každá noha
v každej nohe každá doba
prvá doba druhá doba ľavá dva

Fronta na mäso

(M. Janoušek/inšpirované J. Dědečkom)

Pozrel som sa ráno z okna
čo sa deje v ulici?
Možno to tam hučia tanky alebo mne
po včerajšku v palici

A tam dole zástup ľudí
ako fronta na mäso
Už viem čo ma to zo sna budí
čo znamená ten poklesok

Každý v ruke žltú tašku nesmrteľný igelit
ostré zuby na ukážku a v očiach yperit...

Pýtal som sa čo to bude
čo tam asi zdarma dávajú
a tí dole sa len ďalej pchajú
bližšie ku kraju

Tiež som začal uvažovať
čo by som mal nakúpiť
bez čoho by som možno chvíľu vyžil
určite však nie až do smrti...

Tak za dve hrste optimizmu a za štipku nádeje
a možno trochu kataklizmy keď sa niekto usmeje...

Povedal mi jeden starý človek
čo bol už takmer na rade
to môže napadnúť len tomu
čo mu ešte tečie mlieko po brade

A posunul celý problém
do verbálnej roviny:
ako môže niekto dneska myslieť
na abstraktné kraviny

Zaliezol som zas do tepla bytu z nečasu a zo sloty
a všetci vôkol kupovali iba samé materiálne hodnoty

a na obzore fronty postáv
do diaľky sa vinuli
a ľudia boli stále horší
títo ešte viac než tí minulí...

Porekadlá

(D. Valúch / I. Hoffman / P. Michalovič)

Od snahy sme sa zelenili do husi sme sa netrafili
akú dať radu komu nie je pomoc hlavu si ťažkú urobili
a začali sme snívať že nás život naučí

Poriadne sme sa zapotili kým vranu sme k vrane posadili
za oči zuby vymenili na dobrom bydle sa popálili
a začali sme snívať že nás život naučí

Do lesa sme drevo nanosili šaty z nás lepších urobili
nehasili sme nepálili chlebom sme si odplácali
a začali sme snívať že nás život naučí

Pohrabali sme poľnú trávu vymlátili sme prázdnu slamu
odtrhli na krčahu ucho pre seba vykopali jamu
a začali sme snívať že nás život naučí

Blues o nevydarenom dni

(M. Janoušek)

Zas som mal deň jak požičanú mincu
na drobné sa rozmenil a cez prsty pretiekol
jak červík čo sa nie nepodobný límcu
celý zašpinený z košele vyvliekol

Už ráno bolo ako prešlé mrazom
na bielo spálené a pod očami tieň
stál som sám pred sebou jak obraz pred obrazom
do seba sa díval jak mesiac do okien

Možno som si vybral iba horšiu kartu
možno som mal zmeniť ešte aspoň jeden list
aj môj súkromný život podobal sa žartu
možno trochu zvláštny predsa však hlúpy vtip

Aj som sa chcel topiť aj som nemal sily
miesto pitia vody som zadržal dych
Keď ma zachránili ešte ma aj zbili
cítil som sa fajn jak trojdňový nebožtík

Aj som sa chcel vešať aj som už mal povraz
aj sľučka mi sedela ako uliata
Keď ma odrezali čakal ma smutný obraz
kabát zašpinený a stena obdratá

Sú občas chvíle kedy človek zomrieť nevie
nie že by snáď nechcel proste sa mu nedarí
keď so smolou v pätách životom sa vlečie
cíti sa odložený jak zuby v pohári

Vražedný dixieland

(D. Valúch)

Ešte raz mi hudba hrá
znie pieseň posledná
tá pani s kosou nemusela byť
taká dôsledná
Neboli by museli popri mojej posteli
horieť sviece za bieleho dňa

Počujem ešte dixieland
ten rytmus opojný
a som šťastný na moment a som spokojný
Keď všetko utíchne
zhlboka si vydýchnem
že sa skončil tento incident

Do hrobu idú dávať ma
a je dosť hlboký
bude tam stále ticho a tma hrob nemá obloky
Tichý bude môj nový haus
hudba v ňom zo samých páuz
hroby sú smutné obytné bloky

A tak skúsim osudu sa vzpriečiť
veď akýsi hlas vnútorný mi vraví
že ak je pravdou to že ticho lieči
tak zakrátko budem opäť zdravý

Budem cvičiť posilovať svaly
a potom sa mi podarí azda
ťažký kameň náhrobný odvaliť
vstanem z mŕtvych skôr než sa kto nazdá

Zas budem počuť dixieland ten rytmus opojný
hoci hladný ale šťastný ale spokojný
Budem stáť celkom ticho
so zatajeným dychom
počúvať tú hudbu musím
kým sa opäť nezadusím
veď s tým dychom zatajeným dlho nevydržím

Baránky

(D. Valúch)

Kamže idú zaránky
kučeravé baránky
na štyroch či jednej nohe
utekajú po oblohe
netlačia ich topánky

Kamže? kričím na barance
slabé sú však moje šance
zistiť kde leží ich salaš
odvrkli mi: čo sa staráš
čo sa nám do cesty planceš!

Prezraďte však sme tu sami
tak rád by som letel s vami...
Neprezradia Nevedia to
Letia ako fúka vietor
nad horami dolami

Ja neletím veď nie som vtáča
ďalej jarným lesom kráčam
šliapem hlinu šliapem trávu
nenadávam na dopravu
ani na dážď čo mi hlavu zmáča

Idem si a hútam v mysli:
som smerove nezávislý!
Neutekám jak tie mráčky
podľa vetra poslepiačky

Idem si a hútam v mysli
som smerove nezávislý!?
Nezavislý relatívne
nezávislý kolektívne

Voľné miesto vzadu

(M. Janoušek)

Kolesá hučia po asfalte
a motor hlasno dýcha
krajina beží za oknom
a ja sa na ňu dívam
pretože mám vzadu voľné miesto
chcem niekoho nájsť

Už míľniky ubiehajú
aj prerušená čiara
Deti sa s tieňmi hrajú
čakám kto mi zamáva
pretože mám vzadu voľné miesto
chcem niekoho nájsť

Už len stĺpy komínov
vidím na továrňach
mesto sa rýchlo blíži
zas cesta bola márna
pretože mám vzadu voľné miesto
chcem niekoho nájsť
mám vzadu voľné miesto
pre niekoho

Tu niekde

(D. Valúch)

Minule letel okolo archanjel Gabriel
a rozrušene mával svojim mečom
skoro nám vzbĺkli sklady benzínu
Adam a Eva mu opäť ušli iba o chlp

V domnení že rafinéria pokusne nabieha
ľudia vraveli: pozrite ten plameň!
raz to tu celé vyletí do vzduchu
to však len Gabrielov ohnivý meč blčal do tmy
a on zatiaľ v kukurici zapíjal svoj debakel
a potom (podľa očitých svedkov) sa neudržal vo vzduchu
a tak sa trepal pešo

Vravím vám tu niekde
zrejme neďaleko nás
musí byť raj
Veď aký môže byť
akčný rádius
staršieho archanjela stredného doletu

Vyliezol som po montážnom rebríku úplne hore
na kolónu superfrakcionácie
hľadať svetielko čo ukazuje cestu
no svetiel bolo všade toľko že som nebol o nič múdrejší

Poznáte asi tiež ten pocit že toto som už zažil
že je to všetko iba repríza
dákej dávno nacvičenej hry
Presne ten pocit mám rátajúc podnikové fakle

A hoci je motorový olej z našej produkcie
čím ďalej rafinovanejší
ja sám sa často cítim ako blbec
a len v duchu ako verklík dookola
bez serióznych argumentov
presviedčam sám seba

že určite tu niekde
zrejme neďaleko nás
musí byť raj....

Pozval som si Godota

(M. Janoušek)

Pozval som si Godota na kus reči s vodkou
obyčajne tak družný vlastne nebývam
sú však také chvíle kedy smútok vkĺzne do snov
keď potrebujem niekoho keď bojím sa byť sám

Tma sadá na pasians dáma kryje kráľa
jedlo chladne v tanieroch a nikto nechodí
Len výťah s hlasným vzdychom ako baník v šachte fára
nikdy však nezastaví na dvanástom poschodí

Blúdim ako Ahasver od steny zas k stene
hustým lesom nábytku sa sťažka predieram
Sotva uverím že prebývam tu denne
prežívam tu večery ale vlastne nebývam

Skúšam nový prstoklad pri prestretom stole
než sa plameň zo sviečky zas ku mne nakloní
a zvuk blúdi izbou ako koncom roku v škole
keď môj plný pohár sa o prázdny rozzvoní

Takže opäť nikto neprišiel odkladám fľašu s vodkou
inokedy tak družný vlastne nebývam
Sedím proti zrkadlu ako proti rámu s fotkou
pozerám sa na seba a bojím sa byť sám

Zverokruh

(M. Janoušek)

Nemôžem z teba spustiť oči
nemôžem z teba spustiť zrak
Lomcuje mnou podivný pocit
keď ty si Ryba ja som Rak

Keby si bola aspoň Srna
a ja by som bol Kozoroh
zaliala by nás lásky vlna
a zrodil by sa poloboh

Použiť lesť či skúsiť priamo
nejak v myšlienkach strácam niť
a stále neviem či ťa stihnem
zviesť a či aspoň osloviť

Mojim znamením sú totiž Váhy
a vlastné je mi váhanie
V diaľke už zase vidím Šahy
a náš vlak nemá meškanie
V diaľke už zase vidím Šahy
a vlak žiaľ nemá meškanie

Vločka

(D. Valúch)

Vločka nemá očká
nevidí kam letí kam padá
a preto že to nevie
pomaly mi na tvár sadá

Na tvári sa vločka rýchle topí
z ničoho-nič taká nehoda
zostali z nej iba mokré stopy
škoda vločky škoda-preškoda

Svoje srdce prenajímaj vločkám
máš v ňom predsa primeraný chlad
dám ti vločku a chvíľočku počkám
či si táto zachová svoj vzhľad

Nenechaj predsa ležať ladom
svoje srdce obalené ľadom
a každý deň v novom rôčku
do srdca skry jednu vločku
veď chúdence majú právo na dom

Apelujme na príslušné kočky
nech do svojich sŕdc ukrývajú vločky
veď ich prázdne srdcia bez kúska citu
majú ohromnú kapacitu uchovajú nám sneh
pre chudobné rôčky

Vločka nemá očká
nevidí kam letí kam padá
a pretože to nevie
pomaly mi na dlaň sadá

A teraz tá vločka v dlani mi ločká
a ja ti márne hľadím do oblôčka

Okolo Neusiedler See

(D. Valúch)

Riedkym lesom vrtiacich sa vrtulí
s vetrom v chrbte smelo si to trtúlim
Mušky v zuboch úsmev na lícach
horizont jediná je hranica

Potočím pedálom
uletím pohľadom
Ušiel mi pelotón
a mne je fuk či som
o kolo vpred o kolo vzad
okolo Neusiedler See

Lenivo sa do pedálov opieram
naokolo deň na krásu zomiera
Muškátové duchny zdobia obloky
plytká voda ó – zážitok hlboký

Plynieme krajinou
splývame s jazerom
Sme tu a nie sme tu
nikdy sme neboli
o kolo vpred o kolo vzad
okolo Neusiedler See

Do neba sa pozeráme na vtákov
sú ich mraky na pozadí oblakov
Dnes už asi 125-ty krát
formujú sa k náletu na vinohrad

Zakrúžia zastanú
v slnku sa rozplynú
jak naše starosti
čo skôr či neskôr si
vždy prídu na svoje
lebo sú zásadne
o kolo vpred o kolo vzad
okolo Neusiedler See

Kŕdle otázok a všetky na telo
raz prepadnú mňa raz priateľov
Jedného by defekt duše vyradil
keď sme spolu vždycky niekto poradí

Ako to opraviť
rozobrať poskladať
rozhýbať rozosmiať
vôbec sa netrápiť
že sme už naozaj
že sme už úplne
o kolo vpred o kolo vzad
okolo Neusiedler See

Heurigery csárdy krčmičky
majú tu pre nás voľné stoličky
Slnkom pozlátená jeseň života
babie leto pavučinky inotaj

Zakrúžim zľahúčka
vínečkom v pohári
Zumwoll Kamaráden!
Egezsék barátom!
Na zdravie priatelia
na zdravie susedia

o kolo vpred o kolo vzad
okolo Neusiedler See

Zub času

(M. Janoušek)

Niekoho hryzie svedomie iného zase sveter
na niekoho sú hlodavce na iných írsky seter

Niekoho hryzú spomienky iného zase plány
vecí z ktorých sme sa vyzuli ďalších čo sú pred nami

Niekto chce hlavu do gypsu zakryť červenú tvár bledou
niekomu aj zúbky zo zipsu sa hryzú medzi sebou

Niekto miluje náhody a chodí krokom svižným
niekto chce pozrieť na zúbok svetu a svojim blížnym

Mňa zasa hlodá zub času tak že to až cítim
a preto som sa rozhodol že si ho niekde chytím

Vložím ho do pohára a pred neho dám schému
nech ukáže mi jak sa vie zahryznúť do problému

On usilovne by pracoval a ja by som sa díval
nad minulosťou podumal keď som tiež takým býval

Zub času viac než minule stál by na dohľad pri mne
tak žili by sme plynule a starli relatívne

Poštár

(M. Janoušek)

Sedím si doma civím do steny
na stole vädnú papiere
V nedeľu som vždy jak vymenený
vtom niekto klope na dvere

Chvíľu počkám či sa to zmení
či to ten niekto rozchodí
Sú ľudia čo sa vrátia zas oknom
aj keď ich dvermi vyhodíš

Premýšľam ktože má toľko času
že mláti ľuďom do dverí
Potom však znovu počuť ten buchot
nadávka lezie cez pery

Otvorím dvere za nimi poštár
nervózne máva krídlami
Hrabe sa v taške potom chce podpis
skôr než obálku podá mi

Otvorím list očami hľadám
kto si ma kam zas predvolá
Že mám prísť k súdu vraj k poslednému
niekto ma má zas za vola

Cítim jak vo mne krv začne peniť
štvú ma už títo právnici
Len buzerujú s človekom cvičia
až podobá sa opici

Papier som skrčil aj chlap už zmizol
ja ďalej z okna pozerám
Čas zrazu zastal ľudia sú nemí
a mlčky idú ktovie kam...

Keď sme sa lúčili

(M. Janoušek)

Keď sme sa lúčili dychovka hrala
ty si sa tešila ty si sa smiala

a ja som depresil a bol som smutný
koniec ma nedesil asi bol nutný...

Aj čas si pamätám približne presne
bolo o šesť minút šesť či snáď tesne

po šiestej Stáli sme tam ako blbci
prázdnučko na duši a pusto v srdci

Paralelný svet

(D. Valúch)

Stretol som zástupcu svetovej firmy
rozdával vizitky
ponúkal prospekty premietal filmy
a prednášal prípitky

V notebooku know-how pre trhový segment
desivých rozmerov
chcel daňové prázdniny a triky jak vyhúpať
s tarifnou bariérou

Paralelný svet plný paralelných viet
či sa stretnú či nestretnú
stretnú či nestretnú
inej tu otázky niet

Sľuboval úvery za slušný úrok
aj úhradu poplatkov
až fŕkali ívery z bankových búrok
a šušťalo pozlátko

Na stole chlebíčky v pohároch víno
a šarmantné hostesky
rozdali paličky ja zápasím s čínou
a nestíham potlesky

Paralelný svet plný paralelných viet
či sa stretnú či nestretnú
stretnú či nestretnú
je to v zmluve Od A do Zet

Už som tiež zástupca svetovej firmy
mám vlastné vizitky
Rozdávam prospekty premietam filmy
a prednášam prípitky

Ponúkam toluén fenol a glykoly
síru a parafín
Sledujem kurzy a pohyby burzy
vždy keď na ne natrafím

Paralelný svet plný paralelných viet
či sa stretnú či nestretnú
stretnú či nestretnú
Nič sa nevráti späť

Na lepšie časy

(D. Valúch)

Denne sa na mňa čosi rúti
neustále iba unikám
Starosti ma žerú ako ľudožrúti
už sa mi však nechce bežať
ani nemám kam

Svet predsa nie je taký zlý
aby nemohol byť horší
Všetko sa zlepší všetko rozuzlí
len termín odkladáme na neskorší

Čo sa človek natrápi
kým o všetko príde
Dnešné plány zajtrajšok ti zmení na zdrapy
ono to však aj tak ide!

Život predsa nie je taký zlý
aby nemohol byť horší
Všetko sa zlepší všetko rozuzlí
len termín odkladáme na neskorší

Chvíľu sa blýska na lepšie časy
a vzápätí niet prečo plesať
Raz nám z toho asi vypadajú vlasy
- aspoň sa nebudeme musieť česať!

Blýska sa blýska na lepšie časy
blýska sa mi na hlave pleš
Čo? tebe sa to nepáči?
ty tiež hneď všetko ofrfleš

Blýska sa blýska na lepšie časy
každému to však nie je vhod
Počuť totiž hlasy že tu škvrčia vlasy
zas bol dakto hromozvod...

E-mail Ježiškovi

(M. Janoušek)

Vonku je chladno a noc je bledá
vzduch je tiež do biela
Nad hlavou visí zelený oblak
z vetvičiek imela
Zas hviezda padá až bude dole
v záveji zasyčí
už zabudol som čo bolo v škole
život ma precvičil

Možno som myslel na seba trochu
viac než je obvyklé
Je to môj život a na iný si
už asi nezvyknem
Človek si proste vyberie toho
kto je hneď na blízku
Vždy to tak bolo a ty to dobre
vieš milý Ježišku

Nedávaj mi už žiadne znamenia
pokús sa radšej prísť
a ja ti sľúbim že miesto mailu
pošlem ti riadny list
Viem že máš toho tiež požehnane
na celý úväzok...
Neviem sa dočkať svrbia ma dlane
veď čakám celý rok

Času je málo a práce mnoho
sme na to podobne
Tak neuraz sa ak žiadam veľa
a píšem nevhodne
Aj keď sa toho za celý život
viac než dosť nazbiera
zmierim sa s tým že namiesto seba
pošleš len kuriéra

© 2021 Jednofázové kvasenie