Druhý pes, tretia fáza

Táto nahrávka je potvrdením názoru, že Jednofázové kvasenie s pribúdajúcimi rockmi pritvrdzuje. I keď taoisti hovoria, že nie je dôležitý cieľ, ale cesta k nemu (nachádzame tu určitú príbuznosť s názorom olympionikov, podľa ktorého nie dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa), v tomto prípade bol cieľ celkom jasný - totiž nahrať Cestu.

Pieseň Ivana Hoffmana plne vystihuje permanentný pocit previnenia a názor, že všetci sme len chybujúci... Naše chyby sú však nič oproti tomu, čo robia iní... Pieseň pôvodne začína ako blues, ale tiež sa nakoniec uberá svojou špecifickou cestou.

K tejto piesni sa viaže Dušanova skúsenosť s logikou: chameleón je červený, ak ho postavíme pred červenú stenu, modrý, ak pred modrú stenu a zelený, ak ho dáme pred niečo zelené. Akú má však chameleón farbu, ak ho nepostavíme pred nič?

Skladba Jula Kazimíra sa do repertoáru dostala v rámci akcie "Plienenie hrobov Slnovratu". Niektoré piesne našich kolegov sú tak pekné, že ich bolo škoda nechať len tak ležať, a tak sme ich veru len tak nenechali..

Permanentný pocit previnenia strieda permanentný pocit hľadania. Trpel tým už francúzsky spisovateľ Marcel Proust a riešil to napísaním sedemdielneho románového cyklu Hľadanie strateného času. Dušan Valúch sa so svojim problémom vyrovnal na ploche 169 sekúnd.

Opäť jedna pieseň o relativite ľudského existovania. I keď basová linka zdanlivo robí čosi úplne odlišné od ostatných strún, v skutočnosti je všetko nahrávané na jednej gitare, naraz, žiaden plejbek...

Všetci sme len bežcami na krátke trate. Niekto odovzdáva skúsenosti, iný štafetové kolíky. Hodnota jedného i druhého je obvykle nevyčísliteľná.

Veľmi neskoro renesančná gitara a veľmi skoro súčasný text. Zvuková podobnosť fláut s flautami v zeppelinovskom Stairway to Heaven je skutočne len náhodná a nikoho neobviňujeme, pretože Led Zeppelin nemohli pri nahrávaní naozaj ani len tušiť, že Jednofázové kvasenie o pár rokov neskôr nahrá Nápis.

V tejto skladbe došlo k nenápadnému stretnutiu folku a syntezátorového rocku, ktorý spočiatku hrozil konfliktom, aby nakoniec oba znepriatelené smery splynuli v ukážkovej symbióze. Najprv sa nahrali sekvensérom klávesy, syntetické bicie, syntetická basa a umelohmotná tuba, a potom sa to všetko začalo prevrstvovať akustickými gitarami, huslami a flautami, aby sa zakrylo to, čo sa napáchalo technikou. Tomu sa hovorí folk...

Zakliata pesnička - nahrávali sme ju 3 x. Prvý raz sa v rámci zálohovania uložila v back-upovanej podobe na hard-disk tak precízne, že z neho už nikdy nevstala. Druhá verzia sa o pár mesiacov z hard-disku stratila priamo pred našimi očami. Tretiu sme nahrali o rok neskôr a modlili sa, aby aspoň táto vydržala. Až neskôr, pri mixáži, sa zistilo, že táto verzia síce vydržala nepoškodená, pre zmenu sme však na ňu zabudli nahrať klarinet. Ale už sme nemali odvahu a nervy do nej vŕtať a tak zostala bez klarinetu... Kismet!

Jemne nostalgická pieseň staršieho dáta (z roku 1975), v ktorej Miloš prejavil neobyčajnú jasnozrivosť - už ako dvadsaťtriročný mladík vedel, že raz bude starý a bude spomínať.

Ideálna pieseň na začiatok koncertu. Empiricky bolo zistené, keď Jednofázové kvasenie začína touto pieseň koncert, zvyčajne končí dobre. Pri iných piesňach sa úspech zvyčajne nedá zaručiť. Slovník cudzích slov zahajuje koncerty tri štvrtiny roka. Na jeseň sa z vyššie uvedených dôvodov nasadzuje pieseň Jesenná (viď album Ein Stein Blues).

Pieseň bolestivá, plná krvi a násilia, avšak vymyslená. Dvaja z troch členov skupiny Jednofázové kvasenie sa neholia vôbec, tretí len občas.

Za túto hymnickú pieseň bol Miloš Janoušek striedavo obviňovaný z nacionalizmu, z nekritického obdivu k národu, z vytvárania nepriaznivého obrazu národa, propagácie alkoholizmu, z fascinácie pohostinstvami nižších cenových skupín a tak ďalej. Domnievame sa však, pre slovenský národ nie je žiadna pieseň dosť dobrá a žiaden text dosť výstižný.

Erotických piesní v slovenskej popmjúzik - a vo folku najmä - nebolo nikdy dosť. Vášnivý milostný duet Dušana Valúcha a Paľa Maloviča môže túto poľutovaniahodnú medzeru uspokojivo zaplniť.

Nahrávka vznikla počas krstu knihy textov SLNOVRATu. Počas vystúpenia Janoušek (zrejme trochu z nervozity a celkom určite preto, že spieval bez papiera) prehodil časti druhej a tretej slohy. Hudobný režisér Fero Petriska však vďaka svojej šikovnosti a múdrym mašinkám o pár týždňov neskôr poprehadzoval slohy do pôvodného tvaru a tak, že zmenené zmeny ani vlastný autor nepoznal. Čo sa týka logiky textu, pieseň celkom pokojne mohla zostať aj s poprehadzovanými slohami a nikto by pritom nič nezistil, lebo text žiadnu logiku nemá. Zaujímavý je snáď len tým, že sa dá spievať, hoci v celej piesni nie je jediný rým (pozn. na okraj - v repertoári Jednofázového kvasenia sú však aj piesne, ktoré sú dôsledne postavené na rýmoch a pritom sa nedajú spievať, ba ani počúvať).

Tento tradicionál sa spieval pri táborákoch s iným, oveľa drsnejším textom. Dušan Valúch zachoval sociálny náboj pôvodného útvaru, novým, konzumnejším textom však pieseň viac priblížil národu. Chlieb a hry, víno, ženy, spev, sedatíva, laxatíva a antibiotiká - to sú najväčšie prehrešky proti zdravej životospráve.

Detský popevok, svedčiaci o tom, že ani svet mladých ľudí nám nie je celkom cudzí.

Ďalšia pieseň z akcie "Plienenie hrobov Slnovratu", tentoraz je to z umeleckej pozostalosti Martina Maška - optimistická varianta porekadla hovorí, že koniec dobrý - všetko dobré...

Neobyčajne poetický text, opisujúce depresie z pohľadu Tarzana - kráľa džungle.