Na začiatku bola doba, ktorá si (možno, určite) pýtala zasvätený komentár, nebojácnu glosu, múdry apokryf, hovorové slová v neobvyklých textoch a k tomu aj pár adekvátnych gitarových akordov, niekedy so sólom fúkacej harmoniky.
Z veľmi ťažkých časov sa rodili šikovné pesničky donovanovsko — dylanovského typu, ale nikdy nie v prvoplánovom výkriku afektovaného vzdoru. Skôr s humorným akcentom kvalitného prežitia v úškrne nadhľadu.
Prelom 70. a 80. rokov nebol najjednoduchším obdobím slobodnej umeleckej tvorby. Charta 77 dala všetkým poriadne zabrať, ale tak trocha sa dalo, len bola potrebná odvaha byť nielen horúčkovito aktuálny až rituálny, ale viac vrstevnatý, „zakuklený“ a výrazne nadčasový. Ťažký a nepríjemný čas pre originálnych tvorcov, ale aj pre ich rozzúrené kontrolné (ne)kultúrne zložky! Najlepším dôkazom toho, ako aj spomienkou či pripomienkou a upomienkou je aktuálna nahrávka satelitu pesničkárskeho združenia Slnovrat folkového tria Jednofázové kvasenie (1FQ). Miloš Janoušek a Dušan Valúch ešte predtým, než sa stali spoluzakladateľmi Slnovratu a neskôr tvorcami 1FQ, vystupovali od polovice 70. rokov ako originálne osobnosti a sólisti v rámci divadielok Fyloxéra, Pegasník a MI. Neskôr začali hrať spolu ako tandem a začiatkom 80. rokov, už počas existencie legendárneho Slnovratu, vytvorili spolu s hráčom na klarinete a zobcovej flaute Karolom Svozilom jeho „pridruženú platformu", skupinku Jednofázové kvasenie. Tá sa po násilnom utlmení činnosti Slnovratu „z hygienických dôvodov" v polovici 80. rokov stala jeho logickým nasledovníkom.
Pamätník si pri počúvaní nového 2CD „so slzou v oku" spomenie na sladko nebezpečné časy v Divadle u Rolanda, kde sa každý druhý piatok rokov 1979 až 1985 konali intelektuálne orgie pesničkársko-literárneho typu. 1FQ totiž prináša do nového obleku prezlečené vlastné pesničky, ktoré tvorili kmeň stromu Slnovratu (mrazivo aktuálne líbyjské Blues neznámeho experta, čiernu parafrázu Večera, zďaleka nie posledná, či hrozivo „colnícke" Tu niekde..., hravé Baránky, rozšafné Voľné miesto vzadu alebo sarkastické V sadre, lyrickú Vločku, patafyzický Zub času či nevídane bluesové Biele zuby v čiernej káve), pridáva poctu kolegom (Valúchom transformované Porekadlá Ivana Hoffmana a Petra Michaloviča) a samozrejme dáva na známosť novšie kúsky (brilantný „počítačový" Janouškov opus s využitím moderných textových reálií Polnočný šerif aj nostalgický E-mail Ježiškovi, Valúchov Paralelný svet á la Jiří Suchý, prípadne redlovsky znejúca absolútna novinka Neusiedler See). Staršie piesne ako Vražedný dixieland (vďaka Shootyho bendžu), ktorý by mohol byť súčasťou repertoáru ktoréhokoľvek slovenského džezového speváka alebo Blues o nevydarenom dni sa vďaka sviežim aranžmánom správajú ako aktuality.
1FQ sa v ostatnej nahrávke rozhodli pre výrazne bohatšiu inštrumentáciu svojich skladieb a často aj prekvapujúco iný vokálny prístup, čo puristom alebo zástancom starších verzií pôvodných pesničiek môže dosť zavadzať. Ale zmena je život a vzrušenie experimentu. Hostia ako legendárny klávesista kapely Meditating Four Peter Koreň, hardbopový trubkár Milan Belan, ktorý patril k džezovej generácii okolo Laca Gerhardta a Laca Décziho, warchalovský husľový primáš Milan „Gary" Tedla, o generácie mladší bratia Tomáš a Ľuboš Kuklišovci z kapely Diego (bg + ds), akordeonista Stanislav Dobrovič a pozaunista Jozef Chorvát spolu s jedinečným blues-rockovým gitaristom Jakubom Janouškom dokázali z hudobného materiálu urobiť skutočnú záležitosť, ktorá spolu s textovým materiálom typu básnickej zbierky radí 2CD do zlatého fondu pesničkárskej elity ostatných 30 rokov, čo akcentuje aj grafické stvárnenie obalu (Miloš Janoušek) a vydarená bookletová príloha.
Môžeme sa tešiť na štvrté pokračovanie mapovania tvorby 1FQ a koreňov kmeňu Slnovratu, a to pred Vianocami 2011, pod názvom Druhý pes, tretia fáza.
Pavel Malovič (Týždeň 20/2011)